“Prevencia je dôležitá a môj prípad to potvrdzuje. Naozaj som asi desať rokov nebol na poriadnej kontrole. Fyzicky som sa cítil úplne super a nič nenasvedčovalo tomu, že by som mal nejaké ťažkosti a už vôbec nie niečo so srdcom. A špeciálne v tejto dobe. Veľa ľudí si prešlo koronavírusom a nik nevie, čo to spôsobí s telom. Vo vlastnom záujme by sa mal dať každý poriadne skontrolovať. Mne táto kontrola skutočne môže zachrániť život. Nik nevie, či by sa to skončilo tragicky, alebo nie, ale v športovom svete vidíme, koľko športovcov zomiera aj v mladom veku. Treba sa o seba starať a už pri malých komplikáciách sa dať poriadne vyšetriť,“ upozorňuje na dôležitosť prevencie Saliji.
Saliji sa už nejaký čas venuje aj trénovaniu, z hokeja sa určite nadobro len tak nevytratí. „Druhý rok trénujem tretiakov a štvrtákov v Nitre. Do tejto kategórie patrí aj môj starší syn. Venujem sa deťom a som prihlásený aj na trénerskú B-licenciu. Aj v tejto oblasti sa chcem posúvať vyššie. Dokonca som chodieval aj na levické zápasy na striedačku. To je tiež pre mňa veľká škola, niečo sa naučiť od trénerov Gregora a Šimka. Chcem sa teraz uberať týmto smerom,“ dodal na záver Saliji, ktorý v extralige odohral viac ako 600 zápasov. “Bolo toho veľa, v Nitre, v Trenčíne, v Piešťanoch, na všetko spomínam v dobrom. Myslím si, že moja kariéra bola fajn. Len ma trochu mrzí, že ma moja rodina už neuvidí hrať. Inak som však spokojný,“ bilancuje Saliji.
Vyskúšal si aj zahraničie, aj keď pre Slováka v exotických destináciách. V rokoch 2016 až 2020 pôsobil jednu sezónu v Belehrade, rodnom meste otca, a tri vo francúzskom Neuilly-sur-Marne. “V Belehrade bolo super, z detstva som mesto poznal a aj vízia klubu bola dobrá. Pár rokov chceli hrať MOL ligu a potom sa prihlásiť do súčasnej IceHL. No už po jednej sezóne to tam stroskotalo. Hráči podpísali rýchlo zmluvy so srbskými klubmi a tím nemal dostatok domácich hráčov. Preto ten projekt rýchlo padol. Vo Francúzsku bolo výborne. Bol som blízko Paríža, ale bohužiaľ, bez rodiny. Chodili za mnou len počas prázdnin, vždy sme si to tam užili naplno. Dokonca sme tam boli aj v lete na dovolenke. Keď sa začal šíriť Covid, rýchlo som odtiaľ smeroval domov, na Slovensku sa už aj zavreli letiská. Bola to taká akčná scéna. Potom som si povedal, že chcem zostať doma pri rodine a bez nich už nikam nejdem,“ skonštatoval Saliji.
Bodku za hokejovou kariérou urobil Saliji v Leviciach. „Tešil som sa na sezónu. Bol som tu aj minulý rok a bolo vidieť snahu o napredovanie. Úvod ročníka nám nevyšiel, s príchodom trénera Gregora sme sa však začali zdvíhať a body po troške pribúdajú. Je tam super partia chalanov, ktorí chcú pracovať. Škoda, že im už nemôžem pomôcť na ľade,“ uzatvára spomienkové rozprávanie Saliji pre hockeyslovakia.sk.