List
„Na úvod vás všetkých pozdravujem a bozkávam. Dlho som rozmýšľala, či napíšem alebo nie, ale nedá sa mi to aj preto, že ste moja rodina i keď viem, že ma na 100% všetci preklínate, veď máte prečo, veď dôvodov je dosť. Nielen jeden. Myslíte si, že som na vás zabudla, no to nie je pravda,“ napísala na úvod svojho listu z Talianska Stanislava. Práve z neho sa jej rodina prvýkrát dozvedela krutú pravdu.
„Chcem, aby ste sa dozvedeli všetko od začiatku, nechcem vás klamať, hm veď vlastne klamem vás aj seba. Nechcem vám telefonovať lebo potom nepočujem iné, ako príď domov.“
Stanka vo svojom poslednom liste odoslaného do rodnej Lehoty napísala, čo sa po úteku odohralo. S Marcelou po tom ako ušli do Bratislavy prespávali pár dní na hlavnej stanici. Do hlavného mesta sa mladé dievčatá dostali stopom. „Potom sme bývali u jedného starého deda v Petržalke,“ objasnila 28 rokov nezvestná žena. U neznámeho muža Stanka s Marcelou bývali podľa jej dopisu dva týždne. Jedného dňa ich starec vyhodil z bytu, pretože vraj nemali peniaze a on si pýtal 50 korún za noc. Na bratislavskej stanici sa v tom čase zoznámili s dvoma Košičanmi, jeden z nich bol podľa jej slov boxerista. „Jeden z nich povedal, že keď vás dedo vyhodí znova príďte za nami, do Košíc,“ píše ďalej v liste.
Raz večer, keď sa dve kamarátky vrátili do bytu starého muža v Petržalke v ich posteli spala Ruska. Stanka s Marcelou jej zobrali peniaze a vrátili sa na bratislavskú stanicu. U taxikárov si zamenili ukradnuté doláre za eurá a vydali sa na cestu do Košíc za mužmi, ktorých stretli pred pár dňami. Nepoznali ich mená, ani adresy, ale vedeli, že jeden z nich je boxerista a tak ho hľadali v košických športových kluboch. „Prespávali sme na hoteli a keď nám došli peniaze, tak aj pod mostom jednu noc, ale našli sme ho. Chodili sme s ním do baru, kde robil biletára.“
V Košiciach dve dievčatá na úteku zadržala policajná hliadka. Na stanici sa Marcela zľakla a pred policajtmi sa preriekla, že utiekli z resocializačného ústavu zo Zlatých Moraviec. „Nič sa nedialo, pustili nás s tým, že ráno pôjdeme autostopom do ústavu,“ odzneli Stankine slová v liste, ktoré sú minimálne šokujúce. Odpoveď na otázku prečo policajti už vtedy dve maloleté neodviezli naspäť do reedukačného centra ostáva dodnes nezodpovedaná.
Večer sa Stanislava s Marcelou vrátili do baru v Košiciach, kde spomínaný boxerista robil vyhadzovača. Mladým a naivným dievčatám s mylnými ilúziami o živote prisľúbil prácu. Oklamal ich, že pozná Juhoslovana, ktorý potrebuje dievčatá do pizzerie v Taliansku. Nemali pasy, napriek tomu sa hneď na ďalší deň viezli taxíkom do talianskeho mesta Verona. „S tým Juhoslovanom sme sa dohodli na dva mesiace. A že za mesiac nám dá každej 3 milióny lír, to je na naše 60 tisíc korún,“ v dnešnom kurze je to niečo vyše 1900 eur. Predstavte si akú hodnotu museli mať také peniaze v 90. rokoch pre dve dievčatá z malého mesta na strednom Slovensku. Na dve tisíc eur by sa pokojne nechali zlákať obchodníkmi s bielym mäsom aj dnešné deti. Stanka s Marcelou ani netušili, že si nasadnutím do auta podpísali svoj ortieľ..
„Len čo sme prišli do Talianska a stretli sa s ním (Juhoslovanom), zobral nás na hotel s tým, že po nás ráno príde. Prišiel, na posteľ hodil farby s tým, že si máme zafarbiť vlasy a večer ideme robiť,“ vyjadrilo v liste 17-ročné dievča moment, kedy si začalo uvedomovať, že nejde piecť pizzu. „Tu žiadna pizzeria nie je, robili sme na ulici. Jeden klient 50 000 lír, to je na koruny 1200 SK.“ Dve, ešte v tom čase bezbranné deti nútili k pohlavnému styku za 40 eur s mužmi, ktorí sa pri nich pristavili s autom. Košičan, ktorého totožnosť polícia dodnes nepozná nič netušiace naivné tínedžerky bez váhania predal na obchod s bielym mäsom.
Mali pracovať v reštaurácii, urobili z nich prostitútky
„Napíšem spoveď jednej k*rvy, ktorá si šliapala svoj chodník a tak si ho aj došliapala v Taliansku,“ odznelo z úst maloletej dievčiny, ktorá bola denne nútená mať sex s 10 až 12 mužmi. Predstavte si, že by vám toto napísala v liste vaša dcéra a vy by ste jej s prihliadnutím na vtedajšie pomery v polícii, nemali ako pomôcť. Pasák úbohé dievčatá chytil do siete. Vidina veľkého zárobku sa rozplynula a Stanislave s Marcelou ostali len oči pre plač. Juhoslovan, ktorý mal dievčatá v moci im nahovoril známu formulku. Na to, aby boli slobodné, mu musia splatiť dlh. V liste dievča píše, že pasák pre ktorého musela mladá žena „pracovať“ mal ženu z Košíc. „Tak som robila 500-600 tisíc lír za jeden večer (400 eur).“ Samozrejme podvedené dievča z týchto peňazí nevidelo nič. Pasák jej zaplatil iba jedlo a hotel. „Keď som si pýtala peniaze mi povedal len, aby som robila dobre a potom, že mi dá.“
Neskôr mladú Slovenku kúpil iný pasák za niečo okolo 15 tisíc eur. U toho povedala, že jej bolo lepšie. „Teraz robím na neho. Robím každý deň od 2:00 do 10:30,“ píše. Zoznámila sa s jedným 19-ročným mužom z Juhoslávie s ktorým plánovala útek. „Mám teraz jeden byt, malý, ale pekný.“ V liste, ktorý v roku 1994 Stanka rodičom adresovala rozpráva, že s tým 19-ročným Juhoslovanom kúpili jednu Česku, ktorá na nich robí. „Ja od neho utečiem a idem do Ríma, problém je v tom, že nemám pas. Alebo s tým Juhoslovanom utečiem do Rakúska on tam má sestru,“ konštatuje v svojom doznaní dievčina na margo pasáka, ktorého sa bála. Ako napísala chystala sa vrátiť aj na Slovensko. „Neviem, čo mám robiť, dod*bala som si celý život. Inak sa mám dosť dobre, no už ma to nebaví,“ píše ku koncu s tým, že už rozpráva po taliansky ako domáci. „Je tu pekne, ak ostanem, chcem aby ste prišli za mnou. Taliansko je Taliansko. Teraz viete všetko ako bolo a ako je. Nechcem znovu klamať, preto nepíšem kedy prídem, no keď prídem domov, zavolám,“ zneli posledné slová Stankinho priznania rodičom v liste.
Na tretej strane sa dozviete ako Stanislava zmizla..