VRÁBLE – Pri výskume unikátnej archeologickej lokality z mladšej doby kamennej vo Vrábľoch, slovenskí vedci objavili najmenej 35 pozostatkov ľudských tiel. Ako informoval medzinárodný vedecký tím, takmer všetkým chýbala hlava.
Spoločný výskum slovenských vedcov z Archeologického ústavu (AÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV) a odborníkov z Christian-Albrechts-Universität v nemeckom Kieli prebieha vo Vrábľoch už siedmu sezónu. “Skúmajú jednu z najväčších stredoeurópskych sídliskových aglomerácií roľníkov z mladšej doby kamennej z obdobia približne medzi rokmi 5250 až 4950 pred Kristom. Tri sídliskové areály majú celkovú rozlohu približne 50 hektárov. Jeden z areálov bol v záverečnej etape fungovania opevnený jednou, prípadne dvoma priekopami, čo je v tej dobe v strednej Európe absolútne výnimočné,” uviedol riaditeľ AÚ Matej Ruttkay.
Podrobný geofyzikálny prieskum lokality potvrdil prítomnosť viac ako 300 takzvaných dlhých domov. Podľa vedcov je možné, že v jednotlivých etapách fungovania osady mohlo byť naraz využívaných 50 až 70 domov. “Už v minulých sezónach sa v priestore priekop, respektíve v ich blízkosti odkryli regulárne hroby, ale aj ľudské skelety uložené, prípadne pohodené na dne priekopy. V tomto roku sa v priekope pri jednom zo vstupov odkryla kumulácia ľudských kostí, z ktorých sa vypreparovalo najmenej 35 skeletov,” uviedol jeden z vedúcich výskumu Ivan Cheben.
Podľa jeho slov telá pôvodne ležali v rôznych pozíciách. “Na chrbte, na bruchu, na boku, niektoré v akoby žabej polohe a podobne. Temer všetkým chýbala hlava. Našla sa iba jedna lebka a jedna časť sánky. Už pri odkryve sa ukázali aj viaceré pôvodné zlomeniny. Sprievodné nálezy sa vyskytli v minimálnom množstve. Zaujímavé sú napríklad prevŕtané ľudské zuby, ktoré mohli byť súčasťou akýchsi amuletov. Podľa prvých zistení sú medzi mŕtvymi najmä mladiství jedinci,” povedal Cheben.
Medzinárodný tím zložený z vedcov z viacerých odborov teraz bude hľadať odpoveď na otázku, čo sa pred tisíckami rokov pri dnešných Vrábľoch vlastne stalo. “V laboratóriách sa budú snažiť rozlúštiť, či išlo napríklad o zabitých jedincov, obete epidémie, pozostatky po kultových obradoch, či to boli príslušníci so vzájomnými genetickými väzbami, či boli hlavy nasilu oddelené alebo či k ich oddeleniu prišlo až po rozklade tela,” vysvetlil Ruttkay. Ako doplnil, následne bude možné odpovedať na ďalšie otázky. “Napríklad o sociálnej kategorizácii vtedajších obyvateľov, pravdepodobne aj o rodiacej sa sociálnej nerovnosti v podmienkach raných poľnohospodárskych spoločností. Veríme, že sa nám postupne podarí rekonštruovať aj spôsob fungovania tejto rozsiahlej aglomerácie a odhaliť príčiny jej zániku,” dodal Ruttkay.