ŠURANY – Výstavbu tzv. gigafabriky v Šuranoch naďalej sprevádzajú diskusie o tom, či pre Slovensko ide o strategickú investíciu, ktorá posilní naše postavenie v automobilovom priemysle, alebo je bezpečnostnou a ekologickou hrozbou. Podobné otázky si kladú aj europoslankyne Ľubica Karvašová (Obnovme Európu/PS) a Miriam Lexmann (Európska ľudová strana (EPP)/KDH), s ktorými sme sa rozprávali o ich názoroch na prínosy i riziká fabriky na výrobu batérií do elektroáut.
Vzhľadom na rýchly vývoj automobilového priemyslu, ktorý by sa už od roku 2035 mal v Európskej únii zmeniť na výlučne elektromobilový, je výroba batérií nevyhnutným článkom pre úspešné pôsobenie v tomto odvetví. O to viac je to dôležité pre ekonomiku Slovenska, ktorej pilierom je práve produkcia áut.
- Fabrika na výrobu batérií do elektromobilov v Šuranoch:
- Stojí za ňou slovensko-čínsky tandem Gotion InoBat Batteries.
- Celková investícia dosahuje viac ako 1,2 miliardy, štát sa na nej podieľa pomocou vo výške 214 miliónov eur.
- Spustenie produkcie sa očakáva v roku 2026, fabrika má zamestnať približne 1 300 ľudí.
- Výsledkom má byť ročná produkcia batérií pre 200-tisíc elektromobilov, v ďalšom období sa produkcia môže zdvojnásobiť.
Na Slovensku sa dlho hovorilo o chýbajúcej tzv. Gigafabrike. Keď tohto roku konečne ohlásili investíciu v podobe výstavby baterkárne, po počiatkom nadšení prišla aj ostrá kritika. A to vrátane obavy o národnú bezpečnosť či hrozbu ekologickej katastrofy pri možnej havárii. Odlišné postoje k investícii zastávajú aj slovenské europoslankyne.
Vláda plánuje podporiť výstavbu baterkárne v Šuranoch od čínskej spoločnosti Gotion v spolupráci so slovenskou firmou Inobat. „Mať baterkáreň v krajine, ktorá má silný automobilový priemysel, zvyšuje bezpečnosť dodávateľských reťazcov, ktoré pri dodávkach z tretích krajín vedia byť narušené a vzniká problém. Čím bližšie máme diely na výrobu daného produktu, napríklad elektromobilu, tým je to bezpečnejšie,“ odpovedá na naše otázky europoslankyňa Ľubica Karvašová.
Na druhej strane dodáva, že Čína má svoje záujmy. „Má ich aj v Európe a je v mnohých bezpečnostných dokumentoch a stratégiách, vrátane slovenských, za hrozbu. Mňa vyrušuje, že nepočujem zo strany vlády vyváženejší pohľad na Čínu ako partnera a uvedomenie si bezpečnostných rizík, ktoré so sebou prináša čínska investícia, osobitne do technológií, ktoré môžu byť kritické pre automobilový sektor,“ uvádza.
Takisto vníma protichodné názory vlády. „Vláda by si mala zadefinovať, čo je jej pozícia, pretože nedá sa na jednej strane podporovať vznik baterkárne, ktorá je určená na výrobu bateriek do elektromobilov a na druhej strane hovoriť, že stále potrebujeme spaľovacie motory a nepotrebujeme zavádzať nejaké clá na čínske elektromobily, lebo nevnímame tu konkurenciu,“ hovorí.
Podobné projekty v zahraničí spôsobili vážne ekologické problémy, tvrdí Lexmann
Pre europoslankyňu Miriam Lexmann je zásadné poučiť sa z chýb druhých. „Vidíme, čo spôsobili rôzne čínske investície iným krajinám, tak sa pýtam ja a moji kolegovia tejto vlády, či si je vedomá rizík a do akej miery chce napriek nim ísť do investície a čo od nej očakáva,“ podotýka.
Dodala, že podobné čínske investície priniesli vážne znehodnotenie pôdy, úniky toxických látok a chemikálií či ohrozenie zdravia obyvateľov. V Srbsku pre to protestujú. Europoslankyňa Lexmann poukázala na rekonštrukciu železničnej stanice, ktorej časť strechy sa nedávno zrútila a zahynulo pritom 14 ľudí. Prestavbu mala zabezpečovať čínska firma. Podľa srbskej štátnej železničnej spoločnosti však nebola zrútená vonkajšia strecha súčasťou rekonštrukcie.
Problémom, ktorý vnímajú obyvatelia Šurian a iniciatíva Chránime si naše, je aj skupovanie pôdy, ktorá následne neostáva štátu, ale predáva sa čínskemu investorovi. Popri tom ide o jednu z najúrodnejších pôd na našom území.
„V Poľsku čínske firmy stavali diaľnicu a Poliaci museli z tejto stavby odstúpiť. Uvedomili si, že skupujú pôdu, privážajú si robotníkov, a dokonca Poľsko z toho nemalo vôbec nič, pretože všetky tie zákazky boli naviazané len na čínske firmy a keď sa nejaká poľská firma zúčastnila tejto investície, tak nebola vyplatená,“ približuje skúsenosť iných krajín Lexmann.
Opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) takisto vyzýva vládu, aby túto investíciu prešetrila. „Žiadame, aby vláda predložila reálne analýzy vplyvov samotnej výroby batérií na životy a zdravie ľudí v okolí fabriky a vplyvov na životné prostredie, najmä rizikovej látky NMP, pri výrobe batériových článkov,“ uvádza Marián Čaučík.
